reklama

Status: Prijatá

Ja tomu stále neverím. Mňa normálne zobrali na moju vysnívanú školu. A dokonca som dosiahla 149 bodov! A dokonca som bola tretia! Ja tomu fakt neverím......!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ako to celé prebehlo?

Tak ráno som vstala( vstala, pretože som sa zobudila už od tri hodiny skôr, z nervozity) o pol piatej. Nervozita v žalúdku a studené ruky! Keď mám studené ruky, nič sa mi nedarí. Šla som sa umyť teplou vodou, aby som si ruky trochu zohriala. 

Sedím a raňajkujem. A stále rozprávam. Tiež určitý druh ventilovania nervozity. Hlavne čo sa týka mojej maličkosti.

Beriem pod pazuchu kresliacu dosku, batoh plný výtvarníctva na chrbte a nastupujem do auta. Cesta ubieha pomaly, čo ma teší. Chvíľková zastávka v TESCU na desiatu a sme v cieli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Škola krásna, veľká a plná umelcov. Som doma!!! :D

Vojdem do triedy, kde sa mal rozhodnúť môj ďalší osud. Na lavici položený polystyrénový kváder oň opretá rukoväť kladiva, ktoré malo tú železnú hlavu položenú na plechovke od farby a okolo tejto plechovky bolo modré igelitové vrece na odpadky. "No do p......psej matere!" zanadávala som si v duchu keď som to zátišie zočila. Igelit? Kresliť a tieňovať igelit? Čože? Vždy sme len kreslili a študovali drapériu, alebo papier, alebo všetko iné, no igelit by ma nenapadol ani v tom najhoršom sne po ktorom sa zo zákona budí človek s krikom a celý spotený ( alebo zamokrený niekde nižšie...)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak som si teda sadla, kde bolo hádam najnormálnejší výhľad na to čudo. Chvíľu som si vypočula pokyny ku kresbe, ktoré sme si všetci domysleli dopredu a začala merať a pchať do výkresu A2 v správnom pomere a tak, aby sa mi to tam všetko zmestilo. Pozerám okolo seba, všetci svorne merajú. No do p....psej matere!

Kresbu obrysov mám ako tak zvládnutú, tak začnem tieňovať. Tieňujem kváder- OK. Tieňujem kladivo po rukoväti,zaobľujem, aby som dosiahla efekt 3D, ešte pridám kovový lesk- OK. Plechovka, v pohode.

Len ten šialený igelit nie a nie vytieňovať. Čarbem ako nikdy. Nakoniec z toho vzniklo čosi medzi drapériou a papierom. Ešte gumou vytiahnem lesky- môj jediný ťahák, aby sa to podobalo na igelit. Tak a prvú robotu mám za sebou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obed. Konečne. Tak mi škvŕkalo v bruchu, že to počuli všetci spolukresliaci naokolo. Riadne " embarrassing". No čo, stáva sa aj profesionálnym potápačom, ako hovorí Janka. Šli sme sa s otcom najesť do jednej krásnej cukrárno-pizzérie. Pizza chutila, ani sa nečudujem....

Znovu sedím v lavici. Zadávajú nám druhú úlohu. Pred sebou mám výkres formátu A2, rozdelený na jednú A3-jku a dve A4-ky. Na A3 máme pomocou lepenia, krčenia, strihania papiera spraviť reliéfom masku. Proste nejakú masku, čo najoriginálnejšiu a najkreatívnejšiu. Chvíľu žužvem v rukách papier, ktorý si odratúva posledné sekundy života a hľadím na ten čistý výkres. Čo tam asi tak dám? Chamtivosť! Tak som začala krčiť a lepiť papier. Malo ty vyzerať ako dlaň s pokrčenými prstami, ktorá niečo zviera, ale nie ako päsť. Z dlane išli ústa a z úst jazyk. Na jazyku bol prilepený dom, auto, mobil, šperk- všetko z papiera. Prsty zvierali srdce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No keď to tak čítate, možno si poviete, že to muselo vyzerať super. Vyzeralo to príšerne! A ešte k tomu sa mi minulo všetko lepidlo, preto som to musela nechať tak a počkať kým príde prestávka, čo bolo asi tak cca- 2 hod.

Zatiaľ som pokračovala na ďalších dvoch úlohách . Jednou z nich bolo, aby sme pomocou farieb, tónov a línií - temperovými farbami vyjadrili silu vetra. Vydýchla som si. Spravím tam akési haky-baky a bude vietor ako má byť. Namaľovala som zlato-žltou farbou rozfúkané vlasy na jednu stranu a medzi ne sa vplietal vodno-modrý vietor.

 Ďaľšia úloha bola: Prefotený mlynček na mäso, alebo mak, alebo orechy ( to už je jedno) a my sme mali dokresliť vetu: Mlynček na........- mali sme dokresliť tušom a pastelkami na čo to môže byť mlynček. Samozrejme vyhrávali kreatívne a originálne návrhy.

Tak moja úbohá fantázia pod stresom učupená kdesi v kúte mozgu vymyslela: Po mlynčeku liezli lienky a myši a volalo sa to mlynček na myšlienky..... no nápad by aj bol, ale ako som to hrozne nakreslila!!!!

Prestávka- bežím do vedľajšej triedy, požičať si od kamarátky lepidlo a rýchlo dokončujem tú masku. Druhou rukou ešte vyfarbujem lienky a myši a ak by som mala tretiu tak by som to okolo seba začala upratovať, pretože ešte aj to sme mali stihnúť v časovom limite. Aby tam po nás nič nezostalo.

Zmordovaná, unavená a nervózna sa poberám domov. Chvíľka zastávky v MAXe na odreagovanie a potom znovu dlhá cesta k domovine.

Taká som bola nesmierne rada, že to mám za sebou, no ešte radšej, že toľko nového pred sebou!

Monika Fábryová

Monika Fábryová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Našťastie, som to ja a nie niekto iný.... :) Zoznam autorových rubrík:  Čo pero dalo...Čo ústa daliČo život dal...Nezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu